Des, ktorý sa na nás valí z udalostí, nás opantáva a znásobuje sa. Rúca zaužívané stereotypy, presvedčenia, životné istoty a pocit bezpečia, ktoré sme si roky budovali. Odrazu máme pocit, že to všetko je príliš blízko a môže to ohroziť aj nás. Ľudská zloba, nenávisť, cynizmus, nenásytná túžba po moci a peniazoch, chlipnosť, ktorej sa dá ľahko podľahnúť, sa zreálnia v činoch, ktoré nemôžeme mať pod vlastnou kontrolou. Situácia nás vyzýva zamyslieť sa nad týmito témami, problémami, s ktorými sme vo svojom živote ešte neboli konfrontovaní a prehodnotili svoje postoje. Sexuálne zneužívanie detí však nie je nový jav, a v tomto zmysle sa to netýka len cirkvi.
Cirkev, najmä rímskokatolícka, prechádza samoočistným procesom, líže svoje rany a konečne našla odvahu pozrieť sa pravde do očí. Aj do očí obetí, ktoré ešte v detskom veku duchovní zneužili. Priznať si, že aj cirkev tvoria ľudia z mäsa a kostí, ktorí zlyhávajú, môžu sa u nich prejaviť pedofilné sklony. Škandály v cirkevnom prostredí prerástli hranice štátov, ale aj jednotlivých cirkví. Aj keď sa spomína najmä rímskokatolícka cirkev ako semenište týchto trestných činov, ich výskyt sa objavuje aj v iných cirkvách.
Na Slovensku bolo v poslednom období vznesené obvinenie proti pravoslávnemu duchovnému na východnom Slovensku, skutok sexuálneho zneužitia sa mal stať v domove sociálnych služieb a jeho nadriadení ho už postavili mimo službu.
S väčšou razantnosťou vo verejnosti sa stretlo pertraktované obvinenie košického gréckokatolíckeho biskupa Milana Chautura, ku ktorému došlo neštandardným spôsobom počas rozhovoru za prítomnosti kameramana a až potom poškodená podala trestné oznámenie na políciu za sexuálne obťažovanie, keď mala šesť rokov... Urobila tak po niekoľkých desaťročiach mlčania. Zvolila nezvyčajný postup, to nemožno poprieť, a svojím rozhodnutím mnohých ľudí, najmä veriacich, pobúrila. Je zarážajúce, že v situácii, keď prípad ešte nebol definitívne uzavretý, lebo spisový materiál si vyžiadala Krajská prokuratúra v Prešove na preskúmanie, veriaci na slávnostnej svätej omši vysielanej na televíznom kanáli potleskom skandovali eparchovi svoju dôveru a podporu. Vyslali signál spolupatričnosti s cirkevným hodnostárom, na strane druhej preukázali nedostatok úcty a súcitu s potenciálnou obeťou. Dva zvláštne protipóly v duchovnom svete.
Nech už to bolo so skutkom v minulosti akokoľvek, 40-ročná žena potrebuje k takémuto kroku obrovské odhodlanie a psychickú silu. Musí počítať s nedostatkom dôkazov, s konfrontáciou tvrdenia proti tvrdeniu, myslieť na postoj príbuzných, ktorí sú pravdepodobne silne nábožensky založení... To je ťažká cesta, ktorej začiatok býva už v detstve. Hnacou silou je nespracovaná trauma, alebo že by existoval nejaký iný zámer ?! Koniec koncov, pozoruhodný bol aj postoj veriacich z Nevidzian pri Zlatých Moravciach, kde kňaza pre sexuálne zneužívanie 11-ročného dievčaťa právoplatne odsúdili, dostal podmienečný trest. Pobožní miestni ľudia zas "odsúdili" dieťa, pomyselne sa postavili vedľa svojho kňaza, napriek dokázanému trestnému činu. Aké dôsledky bude mať správanie duchovného v živote maloletého dievčaťa, ich zjavne netrápilo. Ani mravné a morálne pokrivenie človeka, ktorý zneužil detskú dôverčivosť v dospelú autoritu a v cirkevnú inštitúciu.
Inštitúcie ako zdroj ohrozenia.
Je to paradoxné, pretože automaticky vzbudzujú rešpekt a takmer stopercentnú vieru v ich ustanovené poslanie. Najmä rodinu ako sociálnu inštitúciu považujeme za "svätú" a nedotknuteľnú, pritom väčšina trestných činov sexuálneho zneužívania sa pácha v rodinnom spoločenstve, vrátane širšieho príbuzenstva. V 90. rokoch túto skutočnosť potvrdil prieskum v oblasti násilia na deťoch, ktorý monitoroval aj sexuálne násilie a bol vôbec prvým na Slovensku. Zrealizovalo ho občianske združenie Slovenská nádej dieťaťa / SLONAD / celoplošne na vzorke 5 230 respondentov vo veku 15 - 16 rokov. Z nich 12,3 % detí uviedlo aspoň jednu z foriem sexuálneho zneužitia.
Obrátiť sexualitu proti deťom nie je v slovenských pomeroch nezvyčajné. Toto zistenie priniesol v roku 2013 aj prvý štátny prieskum zameraný na násilie na deťoch, ktorý uskutočnil Inštitút pre výskum práce a rodiny. Z 1 560 oslovených žiakov 8. a 9. ročníkov základných škôl 7 % uviedlo sexuálne násilie, v riziku sa nachádzalo takmer 3,7 % detí. Komplexné výsledky prieskumu poslúžili pri tvorbe Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím. V roku 2017 Inštitút pre výskum práce a rodiny zverejnil aj výsledky ďalšieho reprezentatívneho prieskumu, ktorý zrealizoval v spolupráci s ďalšími štátnymi organizáciami, a tento zamerali na objasnenie prevalencie násilia páchaného na deťoch. Zistenia neboli optimistické, k rôznym formám sexuálneho zneužívania sa priznalo vyše 24 % detí 8. a 9. ročníkov v jednotlivých krajoch. Prostredie, kde k tomu dochádza, je najmä internet, domácnosť dieťaťa a škola. Rodina je pre deti nielen najvhodnejšou, ale súčasne aj najrizikovejšou sociálnou inštitúciou. Okrem nej však treba spomenúť aj ohrozenia v inštitucionálnom prostredí, v detských domovoch, náhradných rodinách, školách, v cirkvi...a nemalú skupinu tvoria páchatelia "zvonka", pedofilní devianti, ktorí často vyhľadávajú obete medzi deťmi zo sociálne slabších skupín a ponúkajú im rôzne formy odmien. Pritom ide o násilný akt, veľmi často dobre naplánovaný a pripravovaný bez zbytočného podozrenia okolitého prostredia, pretrváva dlhší čas a opakuje sa. Obete mlčia, dobrovoľne sa k nemu málokedy priznajú, pretože mnoho detí nedokáže o týchto traumatických zážitkoch vypovedať.
Deti treba chrániť.
Problematika sexuálneho zneužívania detí je veľmi citlivá a náročná na riešenie, vyžaduje si pritom maximálnu diskrétnosť. Skúmať treba hodnovernosť prípadu, či nejde o manipuláciu s dieťaťom zo strany rodiča voči druhému rodičovi s cieľom poškodiť ho, dieťa absolvuje špeciálne psychologické vyšetrenie prostredníctvom špecifických metód prevzatých zo zahraničnej praxe. Počas celého tohto procesu je nutná vysoká ochrana detí. Ich výpovede sú páchateľmi spochybňované, sú zastrašované, často nemajú vo svojej rodine oporu, dokonca vo výnimočných prípadoch sa toto násilie na dieťati pácha s tichým súhlasom matky - z ekonomických dôvodov alebo z obavy zo straty partnera.
Už v polovici 90-tych rokov sme v občianskom združení Slovenská nádej dieťaťa /SLONAD/ , v ktorom som pôsobila, vypracovali komplexný systém ochrany a pomoci deťom pred hrozbou násilia, vrátane sexuálneho. Projekty špecializovaných detských krízových centier v Banskej Bystrici, v Nitre, telefonických liniek pre deti, krízového centra rodiny v Bratislave, telefonickej linky sociálno-právneho poradenstva a osvety, našli praktické uplatnenie a ponúkli skúsenosti pri vzniku ďalších. Súbežne pod koordináciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa menili právne normy, aj trestnoprávneho charakteru. Odvtedy sa sociálne služby aj sociálnoprávna ochrana a sociálna kuratela posunuli vpred, prispôsobili sa novým potrebám, funguje tu Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch a ďalšie inštitúcie, ktoré realizujú novú národnú stratégiu v tejto oblasti.
Napriek týmto posunom sexuálne zneužívanie detí ako ukazuje prax, v rôznych podobách a na rôznych úrovniach flagrantne prežíva a demaskovať ho býva sizyfovská robota. V niektorých lokalitách Slovenska zas orgány činné v trestnom konaní akoby už boli v takýchto prípadoch "otrlé," napriek dokázaným závažným trestným činom páchatelia vyviaznu s podmienkou v rámci dohody o vine a treste. Fungujú aj známosti, kolegialita a regionálne stereotypy...
Prax potvrdzuje, že nestačia len represívne opatrenia a krízové intervencie, nutné sú preventívne riešenia. Najmä celoplošná systematická edukácia detí v tomto smere na všetkých úrovniach výchovno-vzdelávacieho systému, vrátane najmenších v predškolskom veku. Sexuálne zneužívanie v dôsledku traumatizujúcich zážitkov deformuje štruktúru osobnosti dieťaťa. Ak teda spoločnosť chce mať zdravých dospelých jedincov s vnútornou integritou, predchádzať mu musí harmonický vývin detí. Vyznieva to síce ako klišé, jeho obsah však v reálnom živote býva často veľmi pokrivený.
