Infarkt pod prezidentským šapitó ?

Autor: Viola Drozdová | 15.3.2019 o 22:20 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  159x

    "Prosím ťa, koho mieniš voliť?", volala mi  pred pár dňami dcéra. "Ja sa neviem rozhodnúť, ťažko si medzi nimi vybrať, zrejme  nepôjdem radšej voliť, čo ja viem...," uzavrela frustrovaným hlasom. Krátko nato volala druhá.                   

"Čo hovoríš na Mistríka? Čóóó, on to vzdal ? Ani som to nepostrehla, no tak potom neviem..."

Myslím si, že to majú rovnako ťažké aj mnohí iní ľudia. Pretože voľbu prezidenta možno tentoraz označiť takmer ako inferno pod cirkusovým šapitó.  V minulých týždňoch sa v ňom predháňali kandidáti na tento post a v snahe upútať a strhnúť na svoju stranu čo najväčšie masy  boli ochotní urobiť aj nemožné. Dokonca prekročiť aj vlastný tieň. Len si spomeňme na smerácke oslavy MDŽ.  Diváčky jasali, empaticky sa naladili na účinkujúcich... sprítomňoval sa pocit - však akoby nás jedna mater mala. Až ma premkla  ľútosť, keď potlesk senioriek neutíchal, dobré divadlo , to treba uznať. Opona sa však už zatiahla a repríza nebude. Nemá byť prečo.

Väčšinu kandidátov v podstate nepoznáme. Nielen preto, že je ich požehnane, ale nevieme ani odkiaľ zrazu vzišli, prečo až teraz sú  takí premotivovaní, aj keď to o niektorých tušíme. Evidentne medzi kandidátmi sú aj takí, ktorí sa v minulosti aktívne angažovali v prospech rôznorodých oblastí nášho  života, avšak málo o tom dávali vedieť vo verejnom priestore. Teraz sa ukazuje, že je to na škodu veci. Na druhej strane v ponuke sú aj také mená, o ktorých toho vieme až príliš veľa. Na ich škodu, lebo pamäť v prípade niektorých exponovaných politikov, bývalých alebo súčasných, má tendenciu skôr vyselektovať negatívne spomienky na udalosti, činy, s ktorými ich spájame.

Takže výber je naozaj ťažký. Nehovoriac v prípade ľudí, ktorí miesto analýz politických diskusií musia za pochodu riešiť svoju každodennú  existenčnú realitu. Aj keď prísľubov na zlepšenie  v tejto oblasti zaznelo v diskusiách neúrekom, neznalých to možno pohladilo na duši a dodalo nádej, tí znalí si povedali...keci. Lebo takúto nádej možno očakávať iba od výsledkov parlamentných volieb o rok. Tie budú rozhodovať o našom sociálnom statuse.   

     Každé prezidentské voľby determinuje aktuálna spoločenská situácia. Pred rokmi sme sa rozhodovali medzi voľbou straníckeho a zásadne nezávislého prezidenta. To bola alfa a omega výberu. Do úradu sme poslali kandidáta, ktorý nemal podporu politikov - videli sme v tom menšie zlo. Okrem toho deklaroval, že prinavráti po ukončení misie Ivana Gašparoviča prezidentskému úradu potrebnú vážnosť a dôstojnosť. Rozdiel v "úradovaní"  Andreja Kisku je evidentný , v niektorých smeroch sa hodnotí pozitívnou rétorikou, celkový pocit však zaváňa rozpačitosťou. A zaklincovalo ho množstvo bohorovných záujemcov o tento najvyšší štátnický post. Pritom doba nie je ľahká. V situácii, keď sa spoločnosť výrazne polarizovala, žije v napätí v dôsledku množstva káuz, je sklamaná a nedôveruje štátu, žiada slušnosť, spravodlivosť na všetkých úrovniach života... je to nový, prelomový fenomén týchto volieb. A naplnenie jeho obsahu očakávajú voliči od nového prezidenta. To nebude gombička. Každý z nás to intuitívne vníma. Preto sme viac citliví, rozhorčení aj nedôverčiví, časť ľudí zas vedome programovo nastavení ilúzii lepšieho zajtrajška.

Bodaj by aj nie, veď rozhodujeme o sebe. Vložiť vieru intuitívne či pragmaticky racionálne do človeka, ktorého hlbšiu podstatu osobnosti nepoznáme a nemať pritom vôbec istotu aká bude spätná reflexia, je pre nás všetkých veľkou výzvou. V tomto kontexte súcitím  s úzkosťou  svojich detí a  ďalších ľudí z tak závažného aktu ako je výber prezidenta.  

     Negatívne emócie nám uberajú radosť zo života. Preto tlieskam známemu českému holistickému lekárovi Janovi Hnízdilovi, ktorý v záujme ochrany zdravia varuje: "Nepočúvajte prejavy politikov. Šíria nebezpečné negatívne emócie. Keď ich uvidíte na obrazovke, urýchlene prepnite kanál." Upozorňuje tým na stres, ktorý je jedným z výrazných rizikových faktorov  srdcovocievnych chorôb, na ktoré na Slovensku zomiera ročne takmer 30 tisíc ľudí. I keď dobrá rada má svoje opodstatnenie, fakt je, že bez poznania, i keď čiastkového , je voľba nemožná, respektíve ťažká. Takže niekedy je potrebné aj zariskovať a započúvať sa do politických diskusií a šarvátok. S nadhľadom, bez ujmy na svojom zdraví, lebo infarkt nemôže byť cenou za našu občiansku angažovanosť.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Dobšinej sa boja jedni druhých. Vražda ich naučila

Mladý Róm dobil miestneho futbalistu. V nedeľu prišli do Dobšinej priaznivci ĽSNS.


Už ste čítali?